Ak ste moje predchádzajúce články čítali, viete o čom je reč. Zverejňujem poslednú reakciu firmy Telefónica O2 a moju následnú reakciu. Zatiaľ ani jedno nebolo na staznosti.sme.sk zverejnené, predpokladám, že sa tak v krátkom čase stane.
Dnes ráno mi v aute po ceste do práce nová reklama O2 zdvihla adrenalín aj tlak (v tomto bode patrí O2 vďaka, normálne mám problém s nízkym tlakom). Údajne sú FÉR, citujem „S O2 Fér si užívate ozajstnú slobodu. Ponuka je jasná a jednoduchá, ceny sú prehľadné a jednoznačné a platíte len za to, čo skutočne využívate. Žiadne chytáky napísané malými písmenkami, žiadne nemilé prekvapenia, ktoré odhalíte časom. U nás už nemusíte platiť za to, čo v skutočnosti vôbec nepotrebujete. Tak toto je aj na mňa dosť.
(Pôvodne som chcela počkať na vyjadrenie firmy, ale evidentne nereflektujú na požiadavky zákazníka. Článok budem updatovať, alebo napíšem ďalší.) Napriek tomu, že mi to chvíľu trvalo, podľahla som aj ja O2 mánii. Pri mojich faktúrach, ktorých síce nemalú zložku x miestnej sumy tvorili zahraničné hovory a roaming, ma ponuka O2 za polovicu skôr či neskôr musela osloviť. Keď už je zahraničie u všetkých „mobilátorov“ rovnaké, prečo si nepomôcť aspoň domácimi hovormi? Tak som si pomohla. Neskutočne.
Keď prídeme domov, sedí na treťom schode a pozdraví tým svojím „vvvrrrrr. Okamžite sa začne dožadovať pozornosti, ktorá jej cez deň ušla a porozpráva nám, čo všetko sa stalo, kým sme tu neboli.
Sedím tu, ako už asi milión krát, a pozerám ako lietadlá jedno po druhom odlietajú a odnášajú vo svojich útrobách cestujúcich do celého sveta. Za chvíľu budem v jednom z nich aj ja. To moje ma odnesie bližšie k víkendu, k oddychu, mojim dvom verným spoločníkom. A možno príde aj Mirka.
z nejakého dôvodu ma včera pochytila nostalgia. možno preto, že už dlho sa strašne chcem pozrieť znova do Tatier, Nízkych, Vysokých a aj Západných....do takých ako boli kedysi. Zaspomínala som si....
Bob je človek, ktorý si zaslúži pozornosť na mojom blogu. Má 93 rokov a ja ho (osobne) poznám posledných 18.
Koniec leta priniesol so sebou možnosť potešiť očko a vyraziť do nádherného „múzea na juhu Anglicka.
Je to krajina, kde som sa naozaj cítila ako cudzinec. Colník na hraničnom priechode na vstupe od chorvátskeho Imotski nás odmával, ani sa na nás nepozrel. Zato my sme mali oči otvorené. Rozhodli sme sa pre jednodňový prejazd územím tejto krajiny spojený so zastávkami v Mostare, hlavnom meste Sarajeve, alebo skôr pri ňom, v horách, v mieste konania zimných olympijských hier 1984 a pri rozporuplných „európskych pyramídach v krásnej dedinke Visoko.
Neviem, či to má na svedomí eufória z návratu leta alebo trojdňové meditovanie nad „poEURením daňových zákonov.
...To som ja ema evina dcéra. mamina mi povedala že ste čítali harryho pottera 7. Mohli by ste mi povedať ako sa to skončí? Nebojte sa ja si to aj tak ešte prečítam. Ďakujem.
Celá naradostená, v nových frítajmových handrách, vybehnem hore schodmi po dvoch priamo do Marcelovej pracovne.
