Vyrazí na hrádzu. Od nadšenia som sa skorozahlušila hneď na štrku pri aute. Po týždni venčenia, práce, venčenia,kŕmenia mňa aj Oskara, venčenia a spania, keď mi pohľad občas túžobneskĺzol k oným ôsmim kolečkám, konečne nastal ten čas.
Od vzrušenia som funela už pri obúvaní, najprvpravá, au, to bolelo, pricvakla som si kožu na dlani, ľavá, spomínanézakopnutie pri zamykaní auta, 4 dlhé skoky a pár vtipných figúr naudržanie rovnováhy a ide sa.
S vetrom v chrbte,občas aj v tvári, a fľašou vody v ruke som v priebehu 20 minút míňalarusovecké jazero. Ľudí bolo stále všade dosť, celkom som sa tešila natie menej obľúbené úseky hrádze, kde nie je potrebné predierať sadavom.
Po necelých 45 minútach som doplnilazásoby vody v Čunove a podala krátku správu o svojej polohe. Nepríjemnýúsek cez most ponad Dunaj, ktorý rozdeľuje koryto na staré a novéa....zrodila sa úplná idylka. Sama na svete, nikde ani živej duše, lenja, voda a vietor. Po niekoľkých kilometroch kde sa vzal, tu sa vzal,pridal sa ku mne mladý muž - Ľudo. Išli sme spolu kus cesty, potom saotočil.
Po dvoch hodinách od štartu som sazviezla dole rampou z hrádze vedúcou od kompy do Vojky. Usadila som sav krčme a čakala na pohodlný odvoz domov. Jazda snov skončila.
Áno,mám plno iných dlhodobých snov, napríklad vybudovanie severnéhoobchvatu Bratislavy. Metro. Dotiahnutie mora na Slovensko. Tento krátsom zvolila niečo prízemnejšie. Vrelo odporúčam.
P.S. Minulý týždeň som si splnila ešte jeden sen, dočítala som Harryho Pottera.
