Jana Balážová
Mačacia láska
Keď prídeme domov, sedí na treťom schode a pozdraví tým svojím „vvvrrrrr. Okamžite sa začne dožadovať pozornosti, ktorá jej cez deň ušla a porozpráva nám, čo všetko sa stalo, kým sme tu neboli.
Keď prídeme domov, sedí na treťom schode a pozdraví tým svojím „vvvrrrrr. Okamžite sa začne dožadovať pozornosti, ktorá jej cez deň ušla a porozpráva nám, čo všetko sa stalo, kým sme tu neboli.
Hovorí sa, že človek by sa nemal na veci pozerať čierno bielo, že farebný svet je krajší, alebo, že aj čierna má svoje odtiene.
Sedela na treťom schode ako nemá výčitka. Áno, má pravdu. Boli sme týždeň samé doma a ja som sa to snažila zo všetkých síl využiť na dobiehanie pracovných a súkromných povinností. Pracovala som síce hodne z domu, ale to nemení nič na skutočnosti, že som sa Miške veľmi nevenovala.
Prejdem okolo každý deň asi 1000 krát. Hneď ráno, x krát v práci, na ulici, v obchodoch, zase doma. Hen čo to so mnou robí. Nič. Ale dá sa na to pozerať aj ináč.
Z myšlienok ma vytrhne rýchly dupot dole schodmi a následné vbehnutie do izby so spýtavým: „mmmrrrr? mňa, mňňňňa, mňňňaauuuuu?“ Okamžite púšťam žehličku a idem ratovať toto vyplašené stvorenie.
Mám zlú, unavenú náladu, ešte aj počas šoférovania rozmýšľam nad pracovnými problémami. Prídem domov, ako vždy, nevyzutá odkráčam do izby sa prezliecť, pričom ma sprevádza pár krásnych hnedožltých očí, evidentne šťastných, že som rase raz doma. Je fakt, že v poslednej dobe to nie je častý jav.